Zraková ostrosť
Zraková ostrosť označuje rozlišovaciu schopnosť videnia a udáva, ako dobre dotyčná osoba vidí. Pre meranie zrakovej ostrosti sa používa Snellenov optotyp.
Tento test určí, aké detaily je vyšetrovaná osoba schopná rozlišiť v štandardizovanej tabulke s písmenami zo vzdialenosti 6 metrov. Osoba s videním 6/6 rozpozná zo vzdialenosti 6 metrov rovnaké detaily, ktoré zo vzdialenosti 6 metrov rozpozná štandardný pozorovateľ. Hodnota 6/6 neznamená dokonalý zrak, pretože je možné vidieť lepšie než udává hodnota 6/6. Čím menšia je hodnota v menovateli zrakovej ostrosti, tým väčšia je zraková ostrosť.
Zdravý zrak z odborného hľadiska
Je dôležité, aby ste pochopili principy videnia a fungovania zraku, pretože tieto znalosti Vám pomôžu zachovať si zdravý zrak teraz aj v budúcnosti. Na tejto stránke nájdete informácie o funkciách oka, zdravom zraku a okuliaroch. Urobte si čas na pochopenie videnia a udržania zdravého zraku.
Ľudské oko je orgán zraku
Ľudské oko je orgán, prostredníctvom ktorého vnímame svetlo a prostredníctvom ktorého prijímame z okolitého sveta viac informácií v porovnaní s akýmkoľvek iným z ďalších 4 zmyslov. Zrak používame takmer pre všetky svoje činnosti – čítanie, prácu, sledovanie televízie, písanie, šoférovanie a pre mnoho ďalších činností.
Zrak je najcennejší zo všetkých piatich zmyslov a mnoho ľudí sa obáva oslepnutia viac než iného zdravotného postihnutia. Zrak nám umožňuje rozpoznávať tvary, farby a rozmery predmetov v okolitom svete tak, že spracúva svetlo odrazené od predmetov.
V oku dochádza k premene svetelných lúčov na elektrické signály, ktoré sú ďalej odosielané do mozgu, kde sú interpretované ako vizuálne obrazy. Očná bulva je v lebke usadená v ochrannej kónickej dutine, tzv. orbite, ktorá má priemer približne 2,54 centimetrov. Orbit je tvorený z vrstiev mäkkých tukových tkanív, ktoré chránia oko a umožňujú jeho jednoduchý pohyb. Pohyb oka určuje 6 svalov.
Najdôležitejšie časti oka tvoria dúhovka (iris), rohovka (cornea), šošovka (lens), sietnica (retina), spojivka (tunica conjuctiva), makula (macula lutea – žltá škvrna) a optický nerv.
Vnímanie svetla
Ľudské oko sa skladá z mnohých častí, ktoré navzájom spolupracujú pri premene svetelných lúčov prechádzajúcich zornicou (pupila) na informáciu, ktorú dokáže mozog interpretovať. Svetelné lúče, ktoré dopadajú na predmety, odrážajú sa od nich a prechádzajú zornicou, určujú farbu a jas vnímané mozgom. Tento zložitý proces nám umožňuje vnímať úzky rozsah elektromagnetického spektra ako viditelné svetlo, a rozpoznávať naše okolie.
Zaostrovanie oka
V zadnej časti oka sa nachádza zakrivená svetlosenzitívna vrstva, nazývaná sietnica. Sietnica je citlivá na dopadajúce svetelné lúče a funguje ako posol predávajúci správy do mozgu. Mozog zo získaných informácií vytvára obraz.
Pri pohľade na predmet dochádza k trom procesom:
1. Obraz je orezaný tak, aby sa vošiel na sietnicu.
2. Rozptýlené lúče sú sústredené (zaostrené) na sietnicu.
3. Obraz je „prehnutý“ tak, aby zodpovedal zakriveniu sietnice.
Šošovka umiestnená medzi sietnicou a zornicou, umožňuje oku splniť tieto tri funkce. Šošovka, ktorá je v centrálnej časti silnejšia, spolupracuje pri zaostrovaní obrazu na sietnici s vrchnou vrstvou oka – rohovkou.